Žilo a možno aj dodnes žije jedno dievča. Od mala bola slepá. Nevidela nikoho, nevidela nič. Nikdy. Poznala iba čiernu, poznala iba smútok. Nevedela sa zmieriť s osudom, preto každého nenávidela. Nemilovala ľudí, nemilovala nič, čo bolo vokol a čoho sa mohla dotknúť. Iba jediná osoba v jej živote mala akú takú cenu. Bol to jej priateľ, ktorý by jej zniesol aj modré z neba. Teda, pre ňu čierne.... Miloval ju do takej miery, že si ju chcel vziať. Keď jej ponúkol manželské putovanie, odvetila stroho, jasne: "až keď budem vidieť".
Jedného dňa dostala správu. Našiel sa darca očí. Neváhala a podstúpila operáciu. Vydaril sa a ona po toľkých rokoch útrap opať videla. Slnko, ľudí, radosť .... Jej priateľ neváhal a opať jej ponúkol sobáš. Bol šťastný. Keď zistila, že On je slepý.... odišla od neho. Utiekla, bez toho, aby mu povedala, prečo.... Rozchod bol definitívny..
Po roku sa odhodlal a napísal jej správu... želám ti krásny život a dávaj pozor na moje oči....
....................................
Oddanosť, obrovská láska? Bezmocnosť a krutosť?? Áno, v tomto príbehu ste to všetko mohli nájsť. Vymyslenom alebo reálnom?
Pred mesiacom mi kolega v aute prezradil, že jeho najlepší kamarát ho podrazil sposobom, na ktorý v živote nezabudne. Videl som v tej chvíli na jeho očiach kvapky slzy. Vedel som, že ho to trápi. Zároveň som dodal, že by som nikdy nechcel byť v podobnej situácii. Keď človek, ktorému veríte, Vám vrazí nož do hrude... Stalo sa... Ani som netušil ako rýchlo to postihne aj mňa.
Nebol mojim najlepším priateľom, ale mal som ho rád. Mali sme veľa spoločných znakov, našťastie ten najdoležitejší nie. Viacerí ma upozorňovali: dávaj si pred ním pozor. Neveril som, že dokáže niekto, kto má na sebe oblečený kabát kamaráta, takto zlyhať. Žiaľ, nemožem písať konkrétnosti, pretože človeku, od ktorého som sa to dozvedel, som sľúbil, že budem ticho. Už len tento náznak ma mrzí.
Toho človeka som párkrát vytiahol kvoli jeho povahe z bahna, zachránil som ho v práci, profesne mu pomohol. Poďakovanie prišlo v podobe, ktorá mi dala dovod na premýšľanie.... Aj o príbehu, ktorý som napísal na úvod. Našťaštie, mám dobrý zrak, aj preto som v očiach mal slzy. Na rozdiel od prominenta príbehu. Ten slzy nemal, ... bol na tom podstatne horšie....
A čo som týmto blogom chcel povedať? Nie je všetko zlato, čo sa blyští a nie všetky veci, ktoré na prvý pohľad vyzerajú, vo svojej podstate aj také sú...
